Regióny

Na územie zasahujú tieto historické regióny:

  • Spiš
  • Gemer
  • Košice a okolie
  • Zemplín

Spiš

Spiš je jeden zo slovenských regiónov a turistických regiónov. V širšom slova zmysle je jeho územie totožné s územím Spišskej župy, v užšom (napr. ako región cestovného ruchu) je to územie okresov Kežmarok, Spišská Nová Ves, Gelnica, Košice-okolie (čiastočne), Levoča, Stará Ľubovňa a Poprad. Mestom s najväčším počtom obyvateľov v regióne Spiš je v súčasnosti Poprad.

Územie susedí na západe s regiónom Liptov, na východe so Šarišom, na juhovýchode s Abovom a na juhozápade s Gemerom.

Historické hranice Spiša sa vytvárali už v 11. storočí. V 12. a 13. storočí sa rozšíril o Zamagurie, Podolínec, Hniezdne a Starú Ľubovňu. Toto rozloženie hraníc vydržalo bez väčších zmien až do začiatku 20. storočia.

Gemer

Gemer je jeden zo slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu sa nezaraďuje územie bývalého slúžnovského okresu Vaľkovňa, v súčasnosti patriace do okresu Brezno.

Ako región cestovného ruchu oficiálne má:

okres Rimavská Sobota – región Gemer sa rozkladá južne a východne od Rimavskej Soboty. Rimavská Sobota a územie okresu severne a západne od mesta je už región Malohont. Vrátane 10 obcí v okresoch Poltár a Brezno.
okres Revúca
okres Rožňava okrem dvoch severných obcí a niekoľkých obcí na východe okresu, ktoré patrili do Abovsko-Turnianskej župy.
Územie susedí na západe s Novohradom, na severe s Horehroním a okrajovo regiónom Tatry, na severovýchode so Spišom, na východe s Abovom a na juhu s Maďarskom.

Košice a okolie

Košický región alebo Abov je slovenský región a región cestovného ruchu. Zodpovedá zhruba časti Abovsko-turnianskej župy, ktorá roku 1918 pripadla Československu.

Ako región cestovného ruchu oficiálne zahŕňa:

okres Košice I
okres Košice II
okres Košice III
okres Košice IV
okres Košice-okolie


Územie susedí na západe s Gemerom, na severozápade so Spišom, na severe so Šarišom, na severovýchode s Horným Zemplínom, na východe s Dolným Zemplínom a na juhu s Maďarskom.

Zemplín

Zemplín je slovenský región zodpovedajúci územiu Zemplínskej župy spred roku 1918, ktoré pripadlo Česko-Slovensku, alebo častejšie územiu Zemplínskej župy z rokov 1918 – 1922.

Ako samostatný administratívny útvar vznikol Zemplín v 11. storočí. Jeho centrom bol sprvu Zemplínsky hrad, neskôr mestečko Zemplín a od polovice 18. storočia Nové Mesto pod Šiatrom. Osídlenie sa do 14. storočia sústreďovalo do Východoslovenskej nížiny. Hornaté oblasti boli osídlené prevažne rusínskym obyvateľstvom v rámci valaskej kolonizácie. Negatívne poznačila obyvateľstvo osmanská okupácia v 16. a 17. storočí, stavovské protihabsburské povstania a hromadná emigrácia chudobného obyvateľstva v priebehu 18. a 19. storočia na Dolnú zem a do zámoria. Najviac sa emigrácia dotkla miest Trebišov, Michalovce, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Snina a Zemplín. Niektoré obce boli úplne opustené.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikroregión Sobrance.

Táto rozšírená Zemplínska župa 1.1.1923 zanikla a stala sa súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom